Čas sadenia zemiakov je, aj keď s regionálnymi rozdielmi medzi severom a juhom, plus-mínus tu. Skvelá, nenáročná a vďačná plodina, ktorá môže okrem iného aj zmierniť chudobu chudobných, čo sa niekde vo svete snáď už aj podarilo. A tak sa mi v jednej chvíli podarilo neubrániť kacírskej myšlienke – zasadia aj naši Rómovia na dedinách a v osadách?
Lebo na pozdvihnutie tejto komunity išli už milióny, no až na jednotlivé drobné úspechy s mizivým výsledkom. Nenašli by sa teda nejakí aktivisti, ktorý by ich namiesto omieľania kadejakých diverzít a inklúzií naučili takúto jednoduchú a užitočnú vec? No na druhej strane, ako je možné, že sa takú jednoduchú a užitočnú vec nenaučili ani za stovky rokov sami? Alebo aspoň odkedy sú usadení, čo tiež nie je krátko? Tradície, mentalita, zmýšľanie, kočovná minulosť, útlak, diskriminacija?
Keby bola realita o niečo iná, tak aj obyčajné zemiaky by mohli túto komunitu pozdvihnúť. Ale takto? Predstavme si, že by sa skutočne našiel jeden osvietenejší, ktorý by kúsok zeme medzi chatrčami pokopal a zasadil. Aj tak by som zostal skeptický, lebo ak by náhodou aj mal kto pokopať, poliať, obhádzať, pozbierať mandelinky, pri zbere úrody by potom aj tak mohlo dôjsť ku konfliktom za účasti mnohých osadníkov.
To nie sú žiadne predsudky ani žiadny izmus, skôr reálne predpoklady na základe skúseností a pozorovania. Rozdiely v mentalite sa zdajú hlboké, oni predsa ani len takú veličinu ako čas nevnímajú rovnako ako my. Takže, je toto vôbec prekonateľné? Je to len problém generačnej chudoby, ako vravia všelijakí aktivisti?
Celá debata | RSS tejto debaty